Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 31.3.2020 ďalšie návrhy zákonov v súvislosti v spojitosti s pandémiou COVID-19. Jedným z týchto návrhov zákonov sa novelizuje Zákonník práce[1] a ďalšie zákony v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia. Nižšie v tomto článku uvádzame krátke zhrnutie k navrhovanej novele. Tento návrh zákona ešte nebol schválený – musí byť ešte predložený Národnej rade SR a po jeho schválení Národnou radou SR následne prezidentke na podpis (a následne publikovaný v Zbierke zákonov). Nižšie uvedené zhrnutie je teda len predbežné a môže sa zmeniť. [EDIT 3.4.2020: Návrh zákona bol schválený NR SR 2.4.2020 a nadobudne účinnosť ihneď vyhlásením v Zbierke zákonov SR. Nižšie uvedené informácie zohľadňujú konečné schválené znenia zákona.] [EDIT 7.4.2020: Zákon nadobudol účinnosť 4.4.2020.]
Home office – nové pravidlá
V našom predchádzajúcom príspevku sme uviedli, že zamestnávateľ vo všeobecnosti nemôže nariadiť zamestnancovi výkon práce z domu (home office), ak s tým zamestnanec nesúhlasí.
V zmysle novej právnej úpravy v čase núdzovej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu („Krízový stav“) je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti, ak to dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve umožňuje, teda ak dohodnutá práca môže byť vykonávaná z domácnosti (formou „home office“).
Taktiež zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti (zamestnávateľ mu to musí umožniť):
- ak to dohodnutý druh práce umožňuje; a
- na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Znížená náhrada mzdy nepracujúcim zamestnancom
Vo všeobecnosti platí, že ak zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancom (napr. z dôvodu súčasnej situácie), podľa Zákonníka práce sa to považuje za prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnávateľ je v takejto situácii povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorý nemôže vykonávať prácu (a zostáva doma) náhradu mzdy v výške 100% priemerného zárobku zamestnanca. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), zamestnávateľ sa nimi môže dohodnúť na náhrade mzdy vo výške 60% priemerného zárobku zamestnanca. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ sa nemôže jednostranne rozhodnúť na znížení výšky náhrady mzdy zamestnancom.
V zmysle novej právnej úpravy [EDIT 3.4.2020: je výška náhrady mzdy stanovená priamo v zákone] ako 80% priemerného zárobku zamestnanca (aj bez dohody so zástupcami zamestnancov a bez súhlasu zamestnancov), ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu (celkom alebo z časti) pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa:
- na základe rozhodnutia príslušného orgánu (ako napríklad aktuálne nariadené zatvorenie maloobchodných prevádzok, reštaurácií, barov a pod.); alebo
- v dôsledku vyhlásenia Krízového stavu. Podľa nášho názoru, zamestnávatelia ktorí zastavili alebo obmedzili svoju činnosť z dôvodu nízkeho dopytu po ich službách alebo výrobkoch spôsobeného Krízovým stavom, spadajú do tejto kategórie. Avšak ak zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa nie je spôsobené Krízovým stavom (ale nastalo nezávisle od dôsledkov Krízového stavu), zamestnávateľ nemôže takto jednostranne znížiť náhradu mzdy zamestnancom, nakoľko táto nová právna úprava sa vzťahuje špeciálne len na Krízový stav.
V každom prípade musí zamestnanec dostať náhradu mzdy minimálne vo výške zákonom stanovenej minimálnej mzdy.
Táto novela Zákonníka práce neimplementuje plány vlády ohlásené minulý týždeň, podľa ktorých štát preplatí „80% platu zamestnanca“ firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Očakávame, že toto ohlásené vládne opatrenie bude implementované v iných pripravovaných právnych predpisoch. [EDIT 3.4.2020: O tomto príspevku zamestnávateľom a SZČO sa môžete dočítať v našom inom poste uverejnenom v anglickej sekcii.]
[EDIT 3.4.2020: V znení zákona, ktoré schválila NR SR 2.4.2020, boli vypustené pôvodne navrhované pravidlá a ustanovenia ohľadom možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi odpracovať (dodatočne) maximálne 400 hodín v kalendárnom roku ako náhradu za čas prekážok v práci, počas ktorých bol zamestnanec doma a dostával náhradu mzdy. Preto sme z tohto príspevku pre jednoduchšie čítanie odstránili tu pôvodne zverejnené informácie o takomto postupe.]
Rozvrhnutie pracovného času
Vo všeobecnosti by mal zamestnávateľ oznámiť rozvrhnutie pracovného času s platnosťou aspoň na týždeň, a to aspoň týždeň vopred.
Nová právna úprava umožňuje v tomto ohľade väčšiu flexibilitu – umožňuje oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času s platnosťou na aspoň týždeň najmenej dva dni vopred (a ak s tým zamestnanec súhlasí, aj v kratšej dobe).
Dovolenka
Nová právna úprava umožňuje oznámiť zamestnancovi termín čerpania dovolenky sedem dní vopred (na rozdiel od bežných 14 dní), a v ustanovených prípadoch môže byť táto doba ešte kratšia.
Ochrana zamestnancov pred výpoveďou
Zákonník práce stanovuje okruh zamestnancov, ktorí sú chránení pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa, medzi ktorých e patria napríklad zamestnanci počas dočasnej práceneschopnosti, na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Novela Zákonníka práce rozširuje tento okruh a upravuje, že nasledujúci zamestnanci budú chránení pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako zamestnanci počas práceneschopnosti:
- zamestnanci v karanténe a v izolácii;
- zamestnanci osobne a celodenne ošetrujúci chorého člena rodiny (podľa osobitného predpisu; podľa nášho názoru sa týmto odkazom má na mysli zákon o sociálnom poistení);
- zamestnanci osobne a celodenne starajúci sa o fyzickú osobu (podľa osobitného predpisu; podľa nášho názoru sa týmto odkazom má na mysli odkaz na zákon o sociálnom poistení).
Pokiaľ sú teda zamestnanci neprítomní v práci z dôvodu vyššie uvedených dôvodov, zamestnávateľ im nemôže dať výpoveď, okrem výnimiek upravených v Zákonníku práce, ako napríklad pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo iné (nie závažné) porušenie pracovnej disciplíny.
Iné zmeny
V návrhu zákona sú tiež navrhované zmeny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, a sociálnych služieb. Týmito sú napríklad:
- predĺženie obdobia, počas ktorého má osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie nárok na dávku v nezamestnanosti; toto podporné obdobie sa predlžuje o jeden mesiac v prípade, ak by inak uplynulo počas Krízového stavu a vláda SR môže nariadením vlády upraviť ďalšie podmienky dávok v nezamestnanosti (výšku, dĺžku (ďalšieho) podporného obdobia, podmienky výplaty dávky a pod.);
- preukazovanie dodržania formálnych požiadaviek a podmienok (napríklad, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania a pod.) pre poskytnutie príspevku na podporu udržania pracovných miest a/alebo na udržanie zamestnancov v súvislosti s Krízovou situáciou (ďalej len „Špeciálne príspevky“) bude menej administratívne náročné – žiadateľ predloží len čestné vyhlásenie namiesto bežne vyžadovaných dokumentov;
- voľnejšie pravidlá v súvislosti s povinnosťou zápisu v registri partnerov verejného sektora – u zamestnávateľa žiadajúceho o Špeciálne príspevky, ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora sa do 31.12.2020 považuje povinnosť zápisu v registri partnerov verejného sektora za splnenú.
V tomto príspevku nerozoberáme iné ďalšie z týchto nových krízových opatrení.
***
Súčasný legislatívny vývoj sledujeme a budeme priebežne zverejňovať aktualizácie k vyššie uvedeným informáciám (a tiež k iným legislatívnym zmenám a k zaujímavým právnym témam). Tento príspevok bol pripravený 31.3.2020. [EDIT 3.4.2020 a 7.4.2020: príspevok bol aktualizovaný 3.4.2020 a 7.4.2020]
[1] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov