Novela Obchodného zákonníka – časť 1: Zmeny ohľadom likvidácie obchodných spoločností

Koncom novembra 2019 nadobudla platnosť novela Obchodného zákonníka[1], ktorá prináša rôzne zmeny na úseku obchodných spoločností a obchodného registra. Veľká časť zmien je skôr formálnej povahy a týka sa precizovania právnych pojmov používaných v zákonoch a formálnych postupov ohľadom začatia podnikania obchodných spoločností, formálnych záležitostí týkajúcich sa zapisovaných údajov do obchodného registra a konania pred obchodným registrom a sleduje účel zefektívniť fungovanie obchodného registra.

V tomto prehľade sa avšak môžete dozvedieť o niektorých vybraných zmenách týkajúcich sa likvidácie obchodných spoločností. Tieto nadobudnú účinnosť 1.10.2020.

Začatie likvidácie a likvidátor

Na rozdiel od doterajšieho stavu, po novom spoločnosť vstúpi do likvidácie nie dňom jej zrušenia (dňom uvedenom v príslušnom rozhodnutí, resp. dňom rozhodnutia), ale až zápisom likvidátora do obchodného registra. Teraz platí, že likvidátorom môže byť v zásade ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pričom často funkciu likvidátora vykonáva štatutárny orgán spoločnosti alebo účtovníci a účtovné spoločnosti. Po účinnosti novely likvidátorom bude môcť byť iba osoba, ktorá je zapísaná v príslušnom zozname správcov konkurznej podstaty (čiže správca konkurznej podstaty) alebo iná fyzická (teda nie právnická) osoba zapísaná v registri fyzických osôb[2], a to za predpokladu, že spĺňa aj požiadavky stanovené na výkon funkcie štatutárneho orgánu a samozrejme, že s vymenovaním súhlasí. Preto likvidátorom nebude môcť byť napríklad osoba, ktorá nie je bezúhonná alebo na majetok ktorej ako povinnej osoby bude vedená exekúcia. Keďže novela stanovuje požiadavku zápisu osoby v registri fyzických osôb, cudzinci (napríklad konateľ danej spoločnosti, ktorý nie je štátny občan SR) budú môcť byť vymenovaní za likvidátorov iba ak  sú prihlásení na pobyt na území SR alebo majú udelený azyl v príslušnom rozsahu, resp. ktorých potrebné údaje sú z iného dôvodu evidované v informačných systémoch  Policajného zboru podľa zákona o pobyte cudzincov[3]. Bez ohľadu na spôsob ustanovenia likvidátora (či už valným zhromaždením alebo súdom a pod.) môže súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem (napr. na návrh veriteľa spoločnosti za predpokladu osvedčenia relevantných skutočností), odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti. Taktiež ho môže odvolať aj „z iného vážneho dôvodu“.

Nakladanie s majetkom spoločnosti v čase medzi jej zrušením a zápisom likvidácie do obchodného registra

Novela so zámerom predchádzať „odlivu“ majetku spoločnosti a motivovať k skorému zápisu likvidátora do obchodného registra (a tým zverejnenia vstupu do likvidácie) a efektívnemu konaniu stanovuje, že od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie (teda do zápisu likvidátora do obchodného registra) podlieha nakladanie s majetkom spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania spoločnosti, oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti. Právny úkon, ktorým dochádza k nakladaniu s takýmto majetkom, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín.

Navyše, novela stanovuje, že v tomto medziobdobí sa spoločnosť bude považovať za spoločnosť v kríze. To znamená, že sa budú na ňu uplatňovať všetky obmedzenia týkajúce sa spoločností v kríze, ako napríklad zákaz vrátenia „plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje“ (napríklad pôžičky od spoločníkov; pričom za vrátenie sa považuje napríklad aj  splatenie zápočtom).

Preddavok na likvidáciu

Novela zavádza celkom novú povinnosť: v prípade vymenovania likvidátora spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti je spoločnosť povinná pred zápisom likvidátora do obchodného registra zložiť do úschovy u notára preddavok na likvidáciu. Výška preddavku na likvidáciu  bude stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom.

Transparentnosť procesu likvidácie a ochrana veriteľov

Tak ako aj teraz, bude likvidátor povinný oznámiť vstup spoločnosti do likvidácie známym veriteľom a zverejniť výzvu, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky voči spoločnosti. Pohľadávky sa budú môcť (ako aj teraz) uspokojovať priebežne. Neprihlásenie pohľadávky nebude mať vplyv na jej existenciu (ale samozrejme, po výmaze spoločnosti z obchodného registra veriteľ už bude mať obmedzené možnosti pohľadávku uplatniť).

Kým teraz – pokiaľ ide o formálne reportovanie ohľadom nakladania s majetkom spoločnosti – likvidátor je povinný iba vyhotoviť konečnú správu o priebehu likvidácie (spolu s návrhom na rozdelenie majetkového zostatku) a predložiť ju spoločníkom, resp. príslušnému orgánu spoločnosti (a priložiť tieto dokumenty k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra a doložiť do zbierky listín), novela zavádza dodatočné nové povinnosti za účelom väčšej transparentnosti likvidácie:

  • Vyhotovenie zoznamu prihlásených pohľadávok ku dňu uplynutia 45 dní od oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie a jej uloženie do zbierky listín (ktorá je verejná) do 30 dní od jej vyhotovenia;
  • Vyhotovenie základného zoznamu majetku a jeho uloženie do zbierky listín v rovnakých lehotách;
  • Bezodkladné zverejnenie oznámenia o skončení likvidácie.

Ďalej, zavádza sa celkom nové pravidlo v procese likvidácie podobné tomu, ako sa uplatňuje v konkurze:

  • Pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené pohľadávky (napríklad pohľadávky voči spoločníkom a iným spriazneným osobám), sa uspokojujú až po uspokojení iných pohľadávok.

Časové obmedzenia

V súčasnosti zákon prikazuje, aby veritelia mali minimálne lehotu troch mesiacov na prihlásenie pohľadávok. Novela túto lehotu zrušuje (viac-menej veritelia nie sú časovo obmedzení pri prihlasovaní pohľadávok), avšak   neumožňuje ukončiť likvidáciu skôr, ako šesť mesiacov  po oznámení, že spoločnosť vstupuje do likvidácie. A v prípade, ak likvidátor zistí, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie má spoločnosť daňový nedoplatok alebo sa u nej vykonáva daňová kontrola, táto lehota sa predlžuje o ďalších šesť mesiacov.

Dodatočná likvidácia a oživenie zaniknutej spoločnosti

Aj teraz zákon umožňuje dodatočnú likvidáciu už zaniknutej spoločnosti (vymazanej z obchodného registra), ak sa dodatočne objaví jej majetok. Novela proces dodatočnej likvidácie viac precizuje a vyjasňuje niektoré sporné otázky, ktoré prinášala prax. Nová právna úprava umožní „oživenie“ spoločnosti, teda jej opätovný zápis do obchodného registra, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu (so zohľadnením údajov o dodatočnej likvidácii). Návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie možno podať iba do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra. Následne pripadne majetok spoločnosti štátu.

____________

[1] Zákon č. 390/1991 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[2] Register fyzických osôb je základný register verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o fyzických osobách a vedie ho Ministerstvo vnútra SR podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

[3] Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

***

Tento právny prehľad bol pripravený v novembri 2019 výlučne pre účely poskytnutia všeobecnej informácie a nemá byť považovaný za právne poradenstvo. Vyššie uvedený prehľad nie je komplexný a iba stručne sumarizuje príslušné zmeny právnej úpravy.