Parlament vo februári tohto roka schválil rozsiahlejšiu novelu Zákonníka práce, ktorá (okrem iných zaujímavých zmien) zavádza aj nové kritérium pre pôsobenie odborov u zamestnávateľa – členovia odborovej organizácie musia byť u zamestnávateľa zamestnaní a len v takom prípade je zamestnávateľ povinný akceptovať jej pôsobenie na pracovisku. Novela bola v stredu podpísaná prezidentkou a je účinná od 1. marca 2021.
Odzvonilo účelovo zakladaným odborovým organizáciám?
V prvom rade dôjde predmetnou novelou k doplneniu súčasného § 230 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré bude po novom znieť nasledovne „Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej organizácie“. Uvedená úprava má reagovať na (nielen) slovenský fenomén účelového zakladania odborov u zamestnávateľov, u ktorých reálne organizácia vôbec nepôsobí a umožniť zamestnávateľovi brániť sa voči takejto forme zneužitia práva na kolektívne združovanie.
K účelovému zakladaniu dochádza aj v súvislosti s hroziacou výpoveďou – zamestnanec, ktorý je výpoveďou ohrozený, sa stane členom orgánu novozaloženej organizácie a tým pádom je výpoveď automaticky viazaná na jej súhlas v zmysle ust. § 240 ods. 9 Zákonníka práce (ktorý v konečnom dôsledku častokrát udeľuje zamestnanec v podstate „sám sebe“). Táto situácia aktuálnou novelou riešená nie je.
Čo v prípade, ak je naplnenie podmienky členstva medzi stranami sporné?
Ako reakciu na predchádzajúci bod novela následne prináša úplne nové ustanovenie § 230a Zákonníka práce s názvom „Spor o pôsobenie odborovej organizácie“, a to v nasledovnom znení (prvý odsek): „Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú“.
Zavádza sa teda zákonný postup v prípade existencie sporu o tom, či tá-ktorá odborová organizácie spĺňa spomínané nové kritérium alebo nie. V prípade, že sa zamestnávateľovi prihlási (alebo u neho už pôsobí) odborová organizácia a táto iniciatívne nepreukáže, že má medzi zamestnancami v pracovnom pomere svojich členov, zamestnávateľ nie je povinný takúto odborovú organizáciu akceptovať a ktorákoľvek strana môže iniciovať spor o pôsobenie organizácie za podmienok uvedených v ust. § 230a Zákonníka práce.
Nová právna úprava obsahuje detaily postupu konania pred rozhodcom, ako napr. poplatok, povinnosti strán, následky a iné formality. Rozhodca by mal štandardne rozhodnúť do tridsiatich dní. Ak bude výsledok pre zamestnávateľa pozitívny (tzn. rozhodca oznámi, že medzi zamestnancami spoločnosti v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie), odmenu rozhodcu (vo výške 500 eur alebo podľa dohody strán) uhrádza sama odborová organizácia. V období 12 mesiacov odo dňa, keď rozhodca oznámi (pre zamestnávateľa) pozitívny výsledok, sa v zmysle novely táto organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa. V prípade (pre zamestnávateľa) negatívneho výsledku uhrádza odmenu pre rozhodcu zamestnávateľ.
Niektoré nejasnosti ohľadne novely
Samotné znenie novely však prináša určité otázniky. Nie je totiž napríklad celkom jasné, či pre pôsobenie odborovej organizácie musia byť „všetci členovia“ organizácie v pracovnom pomere so zamestnávateľom alebo postačuje len „jeden člen“, príp. iné číslo (napr. dvaja). Pôvodne navrhované znenie novely totiž malo znieť úplne inak („V § 230 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Podmienkou pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa je, že všetci členovia príslušného odborového orgánu sú v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ak sa odborová organizácia so zamestnávateľom nedohodne inak…“), avšak z dôvodu pozmeňovacích návrhov došlo vo finále k prijatiu vyššie uvedenej úpravy. Z gramatického hľadiska (používa sa všade množné číslo termínu „členovia“) sa javí, že by malo ísť o minimálne dvoch členov organizácie (tzn. nie členov orgánu odborovej organizácie, ako to bolo pôvodne zamýšľané), avšak uvedený problém definitívne vyrieši pravdepodobne až výkladová prax.
Ďalším otáznikom je napr. to, čo sa má diať, ak počas samotného sporu pred rozhodcom dôjde k zvýšeniu/zníženiu počtu členov v pracovnom pomere.
Až čas ukáže, v akej frekvencii a s akým úspechom bude tento nový mechanizmus v praxi využívaný, a v akom rozsahu sa podarí naplniť jeho deklarovaný cieľ (ak vôbec). Novela zákona neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia súvisiace s touto úpravou, tzn. proces pred rozhodcom by malo byť možné zahájiť bezodkladne po jej účinnosti.