S účinnosťou od marca 2019 nadobudol účinnosť nový zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o whistlebloweroch“), ktorý má za cieľ prehĺbenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej pôvodným (a od marca 2019 plne nahradeným) zákonom č. 307/2014 Z.z., o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o whistlebloweroch reaguje na rozličné právne nedostatky predchádzajúcej úpravy (absencia zodpovednosti konkrétnej osoby za sankcionovanie oznamovateľa, príp. vyzradenie jeho totožnosti) a zároveň implementuje poznatky získané z aplikačnej praxe (napr. nízka propagácia a diskusia vo vzťahu k širšej verejnosti).
Zákon prináša viaceré novinky v úprave ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Slovensku, akými sú napríklad zriadenie osobitného (nového) Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (niektoré jeho kompetencie bude ešte určité obdobie dočasne vykonávať príslušný inšpektorát práce), rozšírenie ochrany a oprávnení oznamovateľa v trestnom či správnom konaní, terminologické zmeny, a pod. Nižšie v texte prinášame sumár najpodstatnejších zmien oproti predchádzajúcej právnej úprave, na ktoré by (nielen) zamestnávatelia na Slovensku mali byť pripravení v budúcnosti kvalifikovane reagovať:
- Vnútorný systém preverovania oznámení – zavádzajú sa nové materiálne i formálne požiadavky na interné vybavovanie oznámení (i naďalej povinné len pre súkromnoprávnych zamestnávateľov s počtom zamestnancov nad 50). Zákon o whistlebloweroch explicitne zakotvuje novú požiadavku, aby zamestnávateľ (v závislosti od jeho veľkosti a organizačnej štruktúry, nastavených interných pravidiel a pod.) prijal také technické a organizačné opatrenia, ktoré zodpovedajú najnovším poznatkom (pri zohľadnení výšky nákladov na ich vykonanie a možnostiam zamestnávateľa na zabezpečenie preverovania oznámení v súlade so zákonom). Takisto označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom tak, že najmenej jeden spôsob podávania oznámení musí byť prístupný nepretržite (napr. online). Zamestnávateľ je povinný sprístupniť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme. Zamestnávateľ je povinný zosúladiť vnútorný systém vybavovania podnetov podľa doterajšieho zákona podľa požiadaviek nového Zákona o whistlebloweroch do 30. septembra 2019;
- Ochrana oznamovateľov, ktorí vystúpia verejne – po novom sa rozširuje možnosť využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu aj na ďalšie osoby. Ide o prípad, keď fyzická osoba nepodá oznámenie príslušnému orgánu alebo zamestnávateľovi, ale skutočnosti o protispoločenskej činnosti zverejní. Podmienkou však je, že táto osoba sa musí oprávnene domnievať, že podanie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu, resp. by mohlo viesť k jej postihu. Povinnosť mlčanlivosti zverejňujúcej osoby tým nie je dotknutá;
- Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu aj vo vzťahu k iným osobám – príslušné ustanovenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu (§12 Zákona o whistlebloweroch) sa okrem samotného oznamovateľa a jeho blízku osobu primerane vzťahujú aj na zodpovednú osobu a na zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh zodpovednej osoby (účelom novej úpravy je zamedziť neželaným zásahom do činnosti zodpovednej osoby a posilniť jej nezávislosť a tým aj akcieschopnosť);
- Podmienky fungovania zodpovednej osoby – Zákon o whistlebloweroch spresňuje úpravu postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby za účelom zabezpečenia jej nezávislosti (zodpovedná osoba môže plniť aj iné úlohy, tie však nesmú viesť ku konfliktu záujmu). Zamestnávateľ ju nesmie za výkon jej úloh postihovať a musí jej umožniť nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatočných prostriedkov a súčinnosti). Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh a zamestnávateľ musí priebežne zabezpečovať ich udržiavanie (nezavádzajú sa však rôzne formálne školenia, kurzy, osvedčenia a podobne – naplnenie týchto všeobecných kritérií na kvalifikáciu zodpovednej osoby si musí zhodnotiť každý zamestnávateľ samostatne);
- Administratívna zodpovednosť za porušenie – fyzickej osobe (napr. konateľ, vedúci HR, a pod.), ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľa alebo, ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera, môže byť udelená pokuta do výšky 2.000 eur;
- Prenos dôkazného bremena na zamestnávateľa – zamestnávateľ je opakovane povinný znášať obrátené dôkazné bremeno pri preukazovaní legitimity negatívnych pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi (napr. v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu, kde v doterajšej právnej úprave musel mať príslušný orgán „dôvodné podozrenie“ o príčinnej súvislosti tohto úkonu s oznámením, aby jeho účinnosť pozastavil; po novom platí, že ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví);
- Rozšírenie definície oznamovateľa – po novom bude chránená aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu nielen k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, ale aj k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa (napr. rodinní príslušníci) alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa (napr. dcérska spoločnosť / organizačná zložka);
- Zmeny v dĺžkach lehôt – v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa oproti doterajšiemu právnemu stavu predlžujú lehoty, ktoré tento právny inštitút zahŕňa – oznamovateľ nebude mať len pôvodných 7 dní na požiadanie o pozastavenie účinnosti, ale 15 dní, a platnosť pozastavenia účinnosti nebude 14 dní, ale celkovo 30 dní.
- Kvalifikované oznámenie – Zákon o whistlebloweroch rozlišuje po novom medzi oznámením (obdoba doterajšieho „podnetu“) a kvalifikovaným oznámením (obdoba doterajšieho „oznámenia“). S kvalifikovaným oznámením je naďalej spojená zvýšená ochrana. Kvalifikované oznámenie už nemusí takisto obsahovať informácie, ktoré môžu „významnou mierou“ nasvedčovať spáchaniu, resp. páchaniu protispoločenskej činnosti, stačí že môže prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa;
- Závažná protispoločenská činnosť – rozsah definície sa dopĺňa o správne delikty „za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom“ (napr. v sankcie v zmysle GDPR vo výške do 4% celoročného obratu prevádzkovateľa). Takisto sa po novom znižuje horná hranica sadzby za správny delikt (z pôvodných 50.000 eur na 30.000 eur), ktorý bude považovaný za konanie závažnej protispoločenskej činnosti;
- Legálna definícia dobrej viery oznamovateľa – ktorá sa už neviaže na objektívnu vedomosť oznamovateľa, ale na jeho opodstatnenej domnienke o pravdivosti svojich tvrdení. Inými slovami, po novom stačí, ak je oznamovateľ úprimne presvedčený o pravdivosti obsahu svojho oznámenia. Úmyselné (šikanózne) chovanie oznamovateľa nie je samozrejme i naďalej chránené.
***
Tento právny prehľad bol pripravený výlučne pre účely poskytnutia všeobecnej informácie a nemá byť považovaný za právne poradenstvo. Vyššie uvedený prehľad nie je komplexný a iba stručne sumarizuje príslušné zmeny právnej úpravy. V prípade, ak máte záujem o podrobnejšie informácie o vyššie uvedenej legislatívnej zmene, neváhajte, prosím, kontaktovať ktorúkoľvek Vašu kontaktnú osobu v Čechová & Partners.