Zákon o whistlebloweroch

Plánovaná novela Zákona o whistlebloweroch je už zverejnená

Iba nedávno bol zverejnený vládny návrh novely zákona č. 54/2019 Z. z., o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti („Zákon o whistlebloweroch“), ktorý má za cieľ transponovať do slovenského právneho poriadku európsku smernicu (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva EÚ.

Nižšie uvádzame stručný prehľad základných zmien oproti súčasnej úprave. Návrh novely je ešte len v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tzn. finálne prijatý predpis môže obsahovať určité odlišnosti (proces budeme sledovať).

  • Rozšírenie definície oznamovateľa – po novom napr. aj osoba, ktorá sa o skutočnostiach uvedených v oznámení dozvedela v súvislosti s jej pracovnoprávnym vzťahom (napr. kolega oznamovateľa, ktorý sa dozvedel o protispoločenskej činnosti), osoba, ktorej pracovnoprávny vzťah sa už medzičasom skončil alebo dosial nezačal a má sa začať (napr. uchádzač o zamestnanie, ktorý sa dozvedel informácie o protispoločenskej činnosti počas výberového konania), osoba, ktorá urobila oznámenie anonymne a jej totožnosť bola odhalená.
  • Rozšírenie definície pracovnoprávneho vzťahu – ide o zásadnú zmenu Zákona o whistlebloweroch, ktorý bude po novom obsahovať výpočet iných (súkromnoprávnych/verejnoprávnych) vzťahov, ktoré sa budú považovať za „pracovnoprávny vzťah“, napr. činnosť SZČO, absolventská prax, dobrovoľnícka činnosť, činnosť člena orgánu právnickej osoby alebo „výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, alebo iná obdobná činnosť“. Aj keď teda striktne vzaté vôbec nejde o pracovnoprávne vzťahy, pre účely Zákona o whistlebloweroch budú mať rovnaký definičný status.
  • Rozšírenie povinností zamestnávateľa – nové (povinné) obsahové náležitosti vnútorného predpisu zamestnávateľa (o vzdelávaní a motivovaní zamestnancov, o prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov, o prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní), výslovná povinnosť „prijať opatrenie voči zamestnancovi, ktorý bráni podaniu oznámenia“ (podľa dôvodovej správy sa bránením podaniu oznámenia rozumie napr. odmietnutie prijatia oznámenia alebo akékoľvek konanie, ktorého cieľom je zmariť, sťažiť alebo spomaliť podanie oznámenia), širšia povinnosť mlčanlivosti (vrátane zakotvenia sankcie za porušenie), a pod.
  • Rozšírenie okruhu zamestnávateľov, ktorí sú povinní určiť zodpovednú osobu – po novom majú túto povinnosť (okrem zamestnávateľov s 50 a viac zamestnancami) aj zamestnávatelia, ktorí poskytujú finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia
  • Rozšírenie priestupkovej zodpovednosti – po novom môže byť do výšky 2.000,- eur sankcionovaný napr. aj ten, kto „len“ hrozí oznamovateľovi postihom alebo pokúsi sa o postih, alebo pokúša sa zabrániť alebo bráni urobeniu oznámenia. V dôvodovej správe možno nájsť aj príkladný sumár úkonov či postihov (odvetné opatrenia), napr. (klasicky) výpoveď, odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu, neposkytnutie zaškolenia, negatívny pracovný posudok, uloženie alebo vykonanie akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia, alebo napr. aj (menej štandardné) postihy typu „zaradenie na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia“, „predčasné ukončenie alebo zrušenie zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb“, „podanie žaloby alebo sťažnosti, ktoré je zneužitím práva“, a pod.
  • a ďalšie.

Podľa zverejneného návrhu zákona novely by mal tento nadobudnúť účinnosť až 1.5.2022 (tzn. s oneskorením, nakoľko spomínaná európska smernica mala byť členskými štátmi transponovaná do ich právnych poriadkov už ku dňu 17.12.2021).